Kapitola 110
Enzo
Len pár okamihov po tom, čo som sledoval Ninu odchádzať, som hore začul známy hlas: môj otec. Do čerta, pomyslel som si, keď som znova zamkol Ronana v suteréne a vydal sa hore za Ninou. Nebolo pochýb o tom, že môj otec sa s Ninou práve nečakane stretol, súdiac podľa zvukov ich hlasov, ktoré sa miešali.
Keď som vyšiel z pivnice, Nina stála v obývačke. Pozrela sa na mňa s doširoka otvorenými očami, než sa objavil môj otec.