Kapitola 143
Nina
Neviem, ako dlho som spala. Pamätala som si len nesmiernu bolesť, Edwardovu tvár týčiacu sa nado mnou a potom... tmu.
Keď som sa zobudil, bol som späť v tej istej miestnosti, v ktorej som bol predtým. Zápästia a členky som mal priviazané k stolu a svetlá boli oslepujúco jasné. Cítil som sa v hlave ako v hustej hmle, akoby som si nespočetnekrát narazil hlavou o stenu. Chcel som znova zaspať, ale svetlá boli príliš jasné – akoby sa ma snažil udržať bdelého.