Kapitola 116
Nina
Skúsil som zavolať mame, keď som zistil, že fotka bábätka chýba, ale neprekvapivo nezdvíhala. Preklial som si popod nos, zložil som telefón a rozhodol som sa, že je už neskoro sa tým zaoberať; škoda už bola napáchaná, bola neskorá noc a ráno som mal prácu.
Na druhý deň ráno som sa zobudila na zvuk budíka a dážď bubnujúci na okno. Vyliezla som z postele, osprchovala sa, obliekla a s šálkou kávy z jedálne v ruke som sa vybrala do Tiffanyinej kancelárie. Bolo také horúco, že mi to cez kartón trochu popálilo ruku, ale bola som príliš sústredená na to, aby som sa dostala z dažďa, aby mi to bolo jedno.