Kapitola 119
Nina
Nasledujúci týždeň ubehol ako zmätok. Bol som tak zaneprázdnený skúškami v polovici semestra a dobiehaním učiva, že som si sotva všimol, že listy zo stromov takmer úplne opadali a dni sa už skracovali. Keď sa skúšky skončili, vonku bola taká zima, že som musel všade nosiť hrubú bundu a čiapku.
S Enzom sme sa vôbec nevideli, čo našťastie ukončilo fámy o našom „vzťahu“, ktoré sa šírili po kampuse, aj keď ma bolelo, že sme ho po našom osudovom bozku v daždi nevideli. Zdalo sa tiež, akoby Enzo musel začať ľuďom hovoriť, že nie sme spolu, čo situácii pomohlo. Bolo príjemné, že na mňa nikto nezízal a nehovoril o mne všade, kam sme išli, hoci stále boli takí, ktorí na mňa vrhali nahnevané pohľady – napríklad Lisa a jej priatelia.