Kapitola 114
Enzo
Hneď nasledujúce popoludnie, keď som Ninu po netradičnej večeri u otca odviezol na internát, mi zazvonil telefón; bol to môj otec. Prevrátil som očami a zdvihol som ho.
„Práve som odišiel,“ zavrčal som, stále na neho nahnevaný za všetko, čo povedal pri večeri. „Čo chceš?“