Kapitola 92 Kniha 2 Kapitola 40

Uhol pohľadu Daphne

Po Calebovom odchode mi netrvalo dlho, kým som dokončil prípravu. Pred odchodom z našej izby som sa párkrát dlho nadýchla, aby som upokojila svoju zapálenú tvár. Calebovi búši srdce. Ako Luna mojej svorky a s nami stále zabávajúcimi sa hosťami nemôžem tancovať ako zaľúbené šteniatko plné žiadostivosti. Keď som cítil, ako mi krv opúšťa tvár a môj pulz sa spomalil, vedel som, že je čas opustiť miestnosť. Prekvapivo som sa dnes ráno cítil dosť hladný, ale keď som si pomyslel na aktivity predchádzajúcej noci, nemalo by ma prekvapiť, že som dostal chuť do jedla.

S duchom minulej noci, ktorý sa mi premietal v mysli, a s obrovským úsmevom na tvári som šťastne opustil spálňu a zamieril dole na raňajky. Sotva som sa dostal z miestnosti, chytili ma za ruku a strhli ma do pracovne.