Kapitola 35
Uhol pohľadu Daphne
S Calebom sme si po všetkej zábave, ktorú sme užili, na chvíľu zdriemli. Zobudila som sa na to, ako ma obtrel na krku a ramene. Cítil som sa ako na čarovnom mieste, ktoré bolo stvorené len pre nás. Akoby samotná bohyňa Mesiaca vytvorila každé steblo trávy, vodopád, stromy a skaly len pre nás. Keď si Caleb uvedomil, že som hore, vstal a zdvihol ma do náručia a priložil si ma na hruď, ako keby som bola dieťa.
" Caleb, čo to robíš?" Nemohla som sa ho spýtať.