Kapitola 50
Calebov uhol pohľadu
Trochu po polnoci som sa preľakol a otočím sa, aby som našiel Daphne, ako sa zmieta v našej posteli. Na čele má perličky potu a zo spánku prakticky plače. Srdce mi puká pri predstave, aké hrôzy prežíva moja kamarátka vo svojich snoch. Moja krásna láska toho za svoj krátky život musela toľko vydržať. Natiahnem ruku a vezmem ju do náručia, bozkávam ju a jemne ju uisťujem, že je v bezpečí a v mojom náručí. Pomaly sa prebúdza a ja ju naďalej držím a uisťujem ju všetkými možnými spôsobmi, na ktoré si spomeniem, že som tu, je v bezpečí a vždy ju budem držať v bezpečí.
" Je mi ľúto, že som ťa zobudil." Jej hlas je jemný a trochu škytá, keď jej posledné vzlyky konečne utíchnu.