Kapitola 6

Uhol pohľadu Daphne

Po hádke s Heather som upratal jedáleň. Starostlivo som sa vyhýbal akémukoľvek kontaktu nielen s mojou svorkou, ale aj s hosťujúcimi členmi svorky. Hneď ako som mala upratanú jedáleň, umyla som riad a odobrala sa do svojej izby. Všetci ostatní boli zaneprázdnení starosťami o hosťujúci balík. Chcel som len zmiznúť.

Nasledujúce ráno ma stále bolelo hrdlo a trochu ma škriabalo z miesta, kde ma Heather dusila. Pri pohľade do zrkadla vidím, že modriny už mizli z dohľadu. Keďže sa každé ráno rád presúvam a idem si zabehať, moje liečiteľské schopnosti sú celkom dobré. Byť vlkolakom znamená, že sa liečime pomerne rýchlo, ale ak nebudete pravidelne meniť svoje liečiteľské schopnosti, môže to brániť.

Keď som sa vydal zadnými dverami, dal som si dnes ráno extra pozor, aby som bol ticho. Keďže nás len zriedka navštevujú iné svorky, neviem, či majú svojich vlastných bojovníkov, ktorí hliadkujú v oblasti, a chcem sa vyhnúť akémukoľvek kontaktu. Viem, že sa na plese nezúčastním, a to mi nevadí. Nevadí mi, že nestretnem iné svorky. Už som dosť ponížený svojou vlastnou svorkou; nepotrebujem, aby sa k ponižovaniu alebo zneužívaniu pripojili ďalšie svorky.

Cítim, ako sa moja myseľ a telo uvoľňujú, keď idem do lesa.

Voľne som utekal v lese pri úteku. Na ten krátky čas nie som Daphne sklamaním ani Daphne vrahom. Len pre túto chvíľu som slobodný. Bez mojej svorky, bez mojej rodiny, bez zneužívania a bez priania, aby bol môj život iný.

Môj vlk je nervózny a pripravený začať behať. Milujem skákanie cez popadané stromy, počúvanie cvrlikania cvrčkov, práve sa prebúdzajúce vtáky a lesy pomaly ožívajúce. Vdychujem vôňu borovíc, machu a kôry. Pre mňa neexistuje lepšia vôňa ako les.

Po chvíli behu a užívaní si cvičenia sa vydávam k rieke. Dúfam, že dnes opäť uvidím jeleňa. Jej krása bola majestátna a bol by som rád, keby som ju mohol znova sledovať, ako sa pasie. Milujem cítiť pohyb zeme pod mojimi labkami, keď sa dostanem na okraj rieky. Pozerám sa na opačný breh v nádeji, že srnka tam bude znova, ale bohužiaľ nie. Som sklamaný, ale neďaleko počujem prasknúť vetvičku a všetky moje zmysly prejdú na hyperpohon.

Nikdy som nevidel darebáka a dúfam, že dnes už žiadneho nevidím. Počul som, že darebáci sú notoricky krutí a nebudú váhať zaútočiť. Keďže som otrok, nikdy mi nebolo dovolené trénovať. O bránení sa v prvom rade neviem. Trhne mi hlava, keď počujem hluk naľavo a vidím veľkého čierneho vlka.

Na chvíľu som ohromený, tento vlk je obrovský, dokonca väčší ako môj otec a je to Alfa. Jeho čierna srsť je nádherná a ja som ohromený jej nádhernou krásou. Moje srdce má pocit, že mi vyskočí z hrude. Sotva sa dokážem nadýchnuť, keď sa stretnem s jeho očami. Sú ako nekonečná kaluž medu a na krátku sekundu chcem urobiť krok k nemu.

Potom môj mozog našťastie začne fungovať a uvedomím si, že teraz musím bežať. Nielenže som bezbranný, ak tento vlk zaútočí, ale nikdy som nemal žiadnu interakciu s iným vlkom, kým som bol posunutý. Otočím sa a bežím čo najrýchlejšie smerom k baliarni. Pomerne rýchlo si všimnem, že druhý vlk neprenasleduje, ale nespomalím vôbec.

Akonáhle som v šatách, rýchlo sa prehodím, prezlečiem a utekám späť do domu. Celú cestu po zadných schodoch si ticho nadávam, že som spustil stráž a umožnil som inému vlkovi, aby ma videl v zmenenej podobe. Hlavu mi plní tisíc otázok, kto to bol. a moji rodičia teraz budú vedieť, že som sa posunul. Bude o tom hovoriť iným ľuďom?

Zviera sa mi žalúdok a predstavujem si výprask, ktorý príde, ak sa môj otec dozvie, že nielenže som sa posunul, bežal som lesom. Keď sa prezliekam, aby som išiel pripraviť raňajky, modlím sa, aby tajomný vlk udržal moje tajomstvo.