Kapitola 3: Neočakávaní návštevníci
Charlesov POV:
Keď som Ritu poslal domov, vrátil som sa do kancelárie vybaviť nejaké obchodné záležitosti.
Večer mi prišla správa od Spencera.
Stálo tam: "Charles, chceš sa k nám pridať? Všetci sú tu."
Odpovedal som: "Dobre. Čoskoro tam budem."
Písal som, keď som vychádzal z kancelárie.
Spencer vlastnil Mint Bar.
Bol to jeden z najobľúbenejších barov v meste a dnes večer bol obzvlášť preplnený.
Hneď ako som vošiel, uvidel som Spencera a Davida.
Všetci sme boli kamaráti už ako malí chlapci.
"Videl si Scarlett?"
spýtala sa Spencer hneď, ako som bola pred ním.
"Áno," odpovedal som a potom som požiadal barmana, aby mi naservíroval pohár whisky.
"Naozaj sa s ňou rozvádzaš?" stlačila Spencer a priblížila sa ku mne.
"Áno," odpovedal som netrpezlivo a zapálil som si cigaretu.
"Ako si mohol, človeče? Scarlett je naše dievča. Vyrastali sme s ňou. Ty a Rita ste k nej krutí."
Keď barman postavil môj drink predo mňa, vyfúkol som do vzduchu obláčik dymu.
Rozhodol som sa neodpovedať Spencerovi a len som si odpil whisky.
Ale to, čo povedal, bola pravda.
Pravdupovediac, bol som nervózny, keď som včera večer hovoril so Scarlett o rozvode.
Medzitým tam celý čas len sedela a vyzerala pokojne a vyrovnane.
Nevedela som sa rozhodnúť, či mi to prekáža alebo imponuje.
Nevideli sme sa tri roky.
Už to nebolo to sladké dievčatko, ktoré nosilo srdce na rukáve.
Veľmi vyrástla.
Vidieť ju znova v tej chladnej povahe ma trochu rozrušilo.
"Súhlasila?" spýtal sa zvedavo David.
"Áno, urobila."
V tom čase som ľutoval svoje rozhodnutie ísť von a stretnúť sa s priateľmi.
Chcel som si s nimi len pripiť a tu ma grilovali všetkými týmito otázkami.
"Takže si naozaj berieš Ritu?"
"Áno."
"To myslíš vážne? Naozaj obetuješ svoje šťastie len preto, že ťa zachránila?"
David bol pri mojej odpovedi dosť emotívny.
Omylom vylial víno na moje oblečenie.
"Do riti!" Nahnevane som nadával.
"Och, môj. Je mi to tak ľúto, človeče," David sa okamžite ospravedlnil.
Keďže som tam nechcel sedieť a vyzerať ako totálny neporiadok, ospravedlnil som sa a išiel som sa domov prezliecť.
Vyšiel som z baru a zavolal som prepravnú službu.
Plánoval som ísť domov, no hneď ako som sadol do auta, prestal som rozmýšľať.
Potom som požiadal vodiča, aby ma odviezol na Gardner Street.
Keď som prišiel, dom bol jasne osvetlený a cez otvorené okná som počul výbuchy smiechu.
V garáži parkoval známy Mercedes.
Zdalo sa, že moja mama a stará mama prišli na návštevu.
Rýchlo som podišiel k dverám, no kým som stihol zadať heslo, niekto už otvoril dvere zvnútra.
"Kde si bol? Prečo si neodpovedal na moje hovory?" Mama priklusala a pokarhala ma.
"Bol som na stretnutí, mami."
"A prečo páchneš alkoholom? Pil si? Preboha, ty si neporiadok. Choď sa prezliecť."
Nakrčila nos a voviedla ma dnu.
Vošiel som do domu a videl som babku a Scarlett sedieť v obývačke, rozprávať sa a smiať sa.
Na konferenčnom stolíku bolo ovocie a dokonca aj jablkový koláč.
"Ahoj babka."
Prišiel som pozdraviť a zobral som si plátok jablkového koláča, ale moja stará mama mi udrela ruku.
"Ruky preč. To nie je pre teba. To je pre Scarlett."
"Charles, čo sa ti stalo? Poď, donesieme ti nejaké nové oblečenie." Scarlett sa postavila a podišla ku mne.
"Ste ženatý už dlho. Prečo stále voláte Charlesa jeho krstným menom?"
Spýtala sa babka Scarlett a potom sa na mňa podozrievavo pozrela.
"Je niečo zlé na tom, ako ho oslovujem?" Scarlett sa zastavila a spýtala sa.
"Nehovoria mladé manželské páry, ako ste vy, svojich manželov zlatko alebo zlatko alebo tak?" Scarlett stuhla a zdalo sa, že chvíľu premýšľa.
Potom si odkašlala.
"Poď, zlatko. Dovoľ mi, aby som ti pomohol zmeniť sa."
Pomohla mi vyzliecť sako a venovala mi úprimný úsmev.
"To je skôr ono,"
Babička žiarila a jej tón bol naplnený spokojnosťou.
Scarlett veľmi milovala.
Kým bola Scarlett v posledných rokoch v zahraničí, stará mama sa ma na ňu často pýtala.
Zakaždým som odpovedal len povrchne.
Netrvalo dlho a stará mama založila novú tému.
"Charles, dohodol som ti schôdzku s doktorom na tento týždeň. Dovtedy nepij. Chcem, aby si sa išiel dať skontrolovať."
Bol som ako omráčený.
"Ale práve som bol na fyzickom vyšetrení, babička. Som veľmi zdravý."
"Nechcem, aby ste absolvovali ďalšie fyzické vyšetrenie. Ide o špecializovanejšiu prehliadku. Je to už niekoľko rokov. Kde sú moje pravnúčatá? A rozhodne si myslím, že to nie je chyba Scarlett. Je to vaša."
Scarlett našpúlila pery a pozrela sa na mňa.
V čeľusti sa jej mihol sval.
Vyzerala, akoby sa snažila nevybuchnúť do smiechu. Skôr než som sa stihol brániť, zazvonil mi telefón a ja som si vydýchol.
Scarlett, ktorá ma držala za bundu, vytiahla môj telefón z náprsného vrecka a na obrazovke uvidela meno volajúceho.
Vedel som povedať, že je to Rita, podľa toho, ako sa jej tvár zrazu zmenila.
"Je to tá žena? Ach, za to, že som nahlas plakal!" zvolala moja matka.
Vzal som si telefón od Scarlett a odmietol som hovor.
"Je to Rita? Teraz si ženatý, Charles. Prečo si stále zapletený s tou ženou? Mal by si byť verný Scarlett. A aké boli tie fotky, na ktorých si Rita skúša svadobné šaty, ktoré som videl v správach? Čo sa deje?" Babička nadávala.
"Nie je to tak, ako si myslíš, babička."
"Tak prečo ste jej hovor odmietli? Je niečo, o čom sa vy dvaja musíte porozprávať, čo nechcete, aby sme počuli?"
Nevedela som odpovedať. Ostatným som mohla klamať, ale svojej babke nie.
Vždy cezo mňa videla.
Babička bola taká nahnevaná, až sa triasla.
Scarlett jej rýchlo naliala pohár vody.
"Charles ti rád odpovie na tvoju otázku, babka, ale dovoľ mi, aby som ho najprv zobral prezliecť,"
povedala Scarlett a tlačila ma hore a do spálne.
"V tretej skrini mám pár bielych košieľ."
Keď mi Scarlett išla po čistú košeľu, vyzliekol som si tú, ktorú David zafarbil vínom.
Už to bolo zničené.
Do pekla.
Nabudúce by som Davida naozaj nešetril.
Potom som za sebou zacítil hmatateľné ticho.
Otočil som sa.
Scarlett tam stála a pozerala na mňa s jedným z mojich tričiek v ruke.
Ponorila si bradu a snažila sa skryť zúrivé červenanie v lícach.
"Ako dlho tam stojíš?"
Neodpovedala. Len rýchlo zavrela oči.
Podišiel som k nej. Tentokrát som z nej videl viac.
Už to nebolo to malé dievčatko ako kedysi.
Posledné tri roky vo Francúzsku ju zmenili z púčika na jemnú ružu.
Dlhé mihalnice sa jej triasli.
Pery mala stlačené k sebe v tenkej línii, akoby niečo potláčala.
Jej tvár bola s každou minútou červenšia a červenšia.
Zobral som jej tričko z ruky a rýchlo som si ho obliekol.
Keď som sa prezliekol do sviežej košele, vrátili sme sa spolu do obývačky.
"Nezostáva mi veľa rokov, Charles. Prečo si nemohol žiť pokojný život so Scarlett? Prečo sa ma vždy snažíš naštvať, hm?" Babička mi to stále vyčítala.
"Babka, keď sem budeš chcieť ísť nabudúce, môžeš mi zavolať a ja ťa prídem vyzdvihnúť, dobre?"
Stále som nevedel, ako jej odpovedať, tak som sa rozhodol zmeniť tému.
"Nie, ďakujem. Si vždy tak zaneprázdnený. Nechcem ťa obťažovať. Len chcem vidieť, či sa k svojej žene správaš správne."
„Babka, som v poriadku,“ ozvala sa Scarlett.
"Tak teda výborne. Mimochodom, nezabudni zajtra na oslavu 60. výročia Moore Group. Charles, očakávam, že kúpiš Scarlett krásne večerné šaty na párty. Chcem, aby všetci videli, aké máš šťastie, že si získal niekoho ako je ona. Nerobíš ma opäť nešťastným, počuješ, mladý muž?"
"Samozrejme, babka."
Po dlhom rozhovore s mojou babičkou a mamou sa mi konečne podarilo presvedčiť ich, aby to zavolali na noc, a odprevadiť ich.
Za daných okolností neexistoval spôsob, ako by som im mohol spomenúť na rozvod bez toho, aby som rozpútal pekelný rozruch.