Kapitola 6: Bezzubý tiger

POV Scarlett:

Charles sa neukázal niekoľko dní po oslave výročia skupiny Moore Group.

Bol som v tom čase zaneprázdnený prípravou na pracovný pohovor, takže som jeho absenciu veľmi nevnímal.

Jedného dňa sme sa s Tianou dohodli na stretnutí po tom, čo sme boli roky preč.

Takže teraz som stál na ulici a čakal, kým príde môj najdrahší priateľ.

Zrazu z diaľky pribehla mladá žena s ryšavými vlasmi.

Až keď sa priblížila, spoznal som, kto to je.

Bola to Tiana.

"Tiana, prečo máš vlasy zafarbené na červeno?" spýtal som sa neveriacky.

Tiana si vždy chcela prefarbiť vlasy na červeno už od základnej školy.

Teraz to konečne urobila.

Bol som naozaj prekvapený, keď som ju uvidel.

Koniec koncov, jej vlasy boli stále vo svojej prirodzenej farbe, keď sme mali naposledy videohovor.

"Mrcha, to má byť prekvapenie! Tri roky si neprišla domov, aby si videla svojho najlepšieho kamaráta. Samozrejme, že som mala čo robiť, aby som ťa potrestala."

My dve sme boli ako sestry, ktoré boli dlhé roky oddelené.

Objali sme sa a nadšene sme skákali pri vchode do kaviarne.

Áno, často sme spolu komunikovali cez video, ale stále by to nenahradilo radosť z toho, že som s kamarátkou osobne.

Mohli sme sa objať len od radosti.

"No, povedz mi všetko. Kedy sa ku mne nasťahuješ? Ach, ja viem! Zavolám ďalším našim priateľom. Môžeme si spraviť prespávačku!"

"Úprimne, netuším, ale bude to čoskoro."

Tiana ma zaviedla do kaviarne, keď sme sa rozprávali.

Objednali sme si dva plátky tiramisu a vychutnali sme si to, kým sme pokračovali v rozhovore.

"Charles ťa stále nepustil? Nepočul si? Nedávno sa šírili chýry o tej sučke Rite."

"Nezáleží mi na nich. Keď sa s Charlesom rozvedieme, už s nimi nebudem mať nič spoločné."

"Tak to je skvelé. Čoskoro môžeme byť opäť spolubývajúcimi."

S Tianou sme sa skvele porozprávali.

V tejto veci sme zdieľali rovnaké pocity.

Nech sa stalo čokoľvek, vedel som, že vždy bude na mojej strane.

Bola som vďačná, že mám takého priateľa, s ktorým som mohla bez obáv zdieľať svoje pocity.

"Pamätáš si prácu, ktorú som ti minule spomínal? Povedal som o tebe svojmu šéfovi a dal som mu tvoj životopis. Je s tebou spokojný. V skutočnosti chce, aby som ťa priviedol do našej spoločnosti všetkými prostriedkami, aj keby to malo znamenať únos."

"Určite si zo mňa robíš srandu." Zasmiala som sa a odhryzla si z koláča.

"Nie som. Priprav sa na to, že budeš slávny televízny moderátor! Nech ten muž ľutuje, že ťa nechal odísť."

Išiel som do Tianinej rezidencie po tom, čo som s ňou strávil takmer celé dopoludnie.

Požičala mi formálny oblek predtým, ako som išiel do jej spoločnosti Insight Media na pracovný pohovor.

V tej chvíli ma Tiana potľapkala po pleci a upokojujúco sa na mňa usmiala.

"Nebuď nervózna. Vyzeráš perfektne."

V rokovacej miestnosti.

"Slečna Scarlett Rileyová, prečo sa chcete pridať k mojej spoločnosti? Čítali sme váš životopis. Na základe vašej kvalifikácie ste sa mohli uplatniť niekde lepšie. Prečo práve tu?"

spýtal sa holohlavý a milý anketár s úsmevom.

"Prezentovať publiku to, čo ho zaujíma, je skutočný dôvod, prečo som si vybral túto oblasť. Úlohou médií je otvárať verejnosti oči a prinútiť ich vidieť realitu, nie ich klamať. Verím, že Insight Media má odvahu hovoriť pravdu a prevziať za ňu zodpovednosť."

Anketár si znova prezrel môj životopis a položil niekoľko ďalších otázok.

Potom pošepol pár slov anketárovi vedľa neho.

Znepokojene som sa naňho pozrela, keď sa konečne otočil tvárou ku mne.

"Gratulujem, slečna Rileyová. Vitajte v Insight Media."

Hneď ako som vyšiel z budovy, zavolal som Tiane a povedal som jej dobré správy.

Potom som si rezervoval Uber a vrátil som sa na Gardner Street. Veľa som sem nepriniesol.

V skutočnosti som si priniesol len jeden kufor.

Možno by som sa dnes mohol zbaliť a odsťahovať.

Keď som prišiel domov, našiel som Charlesovo auto na príjazdovej ceste a vo vile svietili svetlá.

Musí byť doma.

Bola to skvelá príležitosť vyjasniť si veci raz a navždy.

Zatlačením som otvorila dvere a moje oči sa rozšírili šokom z toho, čo som videl.

Charles ležal na pohovke a chytil sa za brucho s bolestivým výrazom na tvári.

Keď sa na mňa pozrel, nebol chladný a ľahostajný ako zvyčajne.

Namiesto toho ku mne natiahol ruku, akoby chytil poslednú slamku na záchranu života.

Vyzeral zraniteľne a mal bolesť.

"Čo...čo ti je?" opýtal som sa ohromený.

"Bolí ma žalúdok...tak strašne..."

odpovedal napäto.

Okamžite som sa ponáhľala k zásuvke s liekmi a vzala som si tabletku na bolesť žalúdka. Vedela som, že Charlesa občas bolí žalúdok.

Potom som mu nalial pohár vody, aby som mu pomohol rýchlejšie vziať lieky.

Na moje prekvapenie mi otvoril ústa ako vták, ktorý čaká na kŕmenie.

Chcel, aby som ho nakŕmila? Pred tromi rokmi...Nežiadal ma, aby som si od neho držal odstup?

"Podaj mi ruku," povedal som opatrne.

Nechcel som, aby na mňa znova zanevrel.

Bez toho, aby som čakal na jeho odpoveď, som mu vložil tabletku do ruky a podal pohár vody.

Charles užil liek.

Potom sa so zavretými očami oprel o pohovku, schmatol vankúš a objal ho.

V skutočnosti nikto nebol vyrobený zo železa.

Dokonca aj Charles, ktorý bol vždy studený ako ľad, bol učenlivý ako bezzubý tiger, keď bol chorý.

Nemohla som si pomôcť a nevenovala som mu pár pohľadov.

Musím priznať, že táto jeho stránka sa mi páči viac ako jeho obyčajná arogantná a panovačná stránka.

V tom momente som išiel do svojej izby a dal som mu deku.

Keď som mu to položil, len na mňa pozrel a ani nepoďakoval.

Predpokladal som, že by som si s ním mohol veci vyjasniť, kým bol najslabší.

V tej chvíli som sa zhlboka nadýchla a nabrala odvahu.

"Idem sa odsťahovať," povedal som rozhodne.

Bezzubý tiger sa zrazu postavil a prekvapene hodil deku na zem.

"Čo si to povedal?" spýtal sa Charles a pozeral na mňa horiacim pohľadom.

"Povedal som, že sa odsťahujem a budem bývať s Tianou," zopakoval som.

Ale keď som sa pozrel na jeho tvár, ktorá bola červená od hnevu, stratil som dôveru, ktorú som práve získal.

"V žiadnom prípade!" Charles rázne odmietol.

Ale len čo dorozprával, trhol sa od bolesti, chytil sa za brucho a znova si ľahol.

"Keď budete v poriadku, prejdeme rozvodovým konaním." Sklonil som sa, aby som zdvihol prikrývku na podlahe.

Charles si však ohrnul nos a neprijal to.

"Prečo tak smiešne páchneš?"

Obrátil sa na druhú stranu a dodal: "Porozprávajme sa neskôr. Choď sa najskôr osprchovať. Nemohol som si pomôcť, ale posmieval sa jeho slovám."

Zdalo sa, že liek už zabral, pretože už so mnou bojoval.

Aj tak som stále voňal.

Necítil som smiešny zápach.

O čom to hovoril? Napriek tomu som vyšiel hore a osprchoval som sa, presne ako požiadal.

Zrazu mi jeho slová prebehli hlavou.

Čo tým myslel, keď povedal 'v žiadnom prípade?' Potreboval som jeho povolenie na vysťahovanie? Dohoda o rozvode mi už bola zaslaná e-mailom, keď som sa vrátila zo zahraničia.

Čo ešte chcel? Nedlho som sa sprchoval.

Keď som sa osušila osuškou, uvedomila som si, že som si narýchlo zabudla priniesť oblečenie do kúpeľne.

Charles by mal byť stále dole.

Bez problémov som sa mohol vykradnúť von, aby som sa prezliekol.

Ale práve keď som sa chystal vyjsť z kúpeľne nahý, začul som za dverami kroky.

Podľa jeho zvuku Charles kráčal hore.

Zdalo sa, že jeho bolesť brucha sa zotavuje rýchlejšie, ako som čakal.

Vrátil som sa do kúpeľne, práve včas predtým, ako sa otvorili dvere spálne.

"Ešte si neskončil?" spýtal sa Charles so zamračeným výrazom.

"Zabudla som si priniesť oblečenie," odpovedala som rozpačito v kúpeľni.

V miestnosti bolo chvíľu ticho.

Potom som však počul, ako sa môj kufor otvára.

Zrazu ma napadla myšlienka.

Na um mi prišiel obraz Charlesa, ako sa prehrabáva v kufri so spodnou bielizňou a tvár sa mi zafarbila do červenej repy.

Ale z nejakého dôvodu som bol viac zvedavý na jeho výraz.

"Vaše šaty sú na posteli," povedal Charles pokojne.

S tým vyšiel von a zavrel za sebou dvere.

Vybehla som z kúpeľne a čo najskôr som sa obliekla.

Keď som skončil, zišiel som dole a videl som Charlesa, ktorý stále leží na pohovke a stoná od bolesti.

"Čo sa deje?" spýtal som sa so zvrašteným obočím.

"Stále to bolí," odpovedal slabo.

To vážne? Nebral práve lieky a mal dokonca silu ísť hore? Ako mohol zrazu opäť ochorieť? Podozrievavo som sa naňho pozrela.

"Chceš si dať ďalšiu tabletku?"

"Príliš veľa drogy na jeden deň. Chceš ma otráviť?"

"Tak si len ľahni."

Bez ďalších slov som išiel hore pobaliť si batožinu.

Aj keby som dnes večer nemohol odísť, mohol by som sa zbaliť hneď, takže zajtra by som si mohol zobrať veci a odísť.

Keď som vošiel do spálne, stál som ako zamrznutý na mieste.

Môj kufor bol otvorený a moje oblečenie bolo rozhádzané všade.

Jediné, čo musel urobiť, bolo nájsť mi súpravu oblečenia.

Naozaj musel všetko vybrať a rozhádzať? Kým som bol hlboko v myšlienkach, zdola sa ozvalo hlasné a žalostné zastonanie.

Okamžite som zbehla dole a našla som Charlesa obliateho studeným potom a trpel neznesiteľnou bolesťou.

"Mám zavolať sanitku?"

"Nie, som v poriadku. Cítim sa horúco. Len mi daj pohár ľadovej vody."

"Obávam sa, že nemôžem. Bolí ťa žalúdok. Nemôžeš piť studenú vodu, inak sa bolesť len zhorší."

Namiesto toho som priniesol mokrý uterák a potom som mu ho priložil na čelo, aby absorboval jeho pot.

Nemohol som ho takto nechať samého.

Keďže som nemohla nič robiť, zmierila som sa s osudom a len som si sadla vedľa neho.

Charles po chvíli zaspal.

Z ohľaduplnosti som cez neho pretiahol prikrývku. Rozhodol som sa, že ho dnes večer budem strážiť. Ale kým som si to uvedomil, už som zaspal.