Kapitola 32 Tridsaťdva
O tri hodiny neskôr začala Lucianne ospalosť ustupovať a jej zmysly ju pomaly vrátili do reality. Pochopila, že leží rovno na posteli a paplón jej zakrýva telo až po úroveň hrudníka. Keď pomaly otvorila oči, uvedomila si, že má pravú ruku prišnurovanú niečím hrubým a teplým. Zalapala po dychu a jej telo v panike vystrelilo.
" Hej, hej. Čo sa deje?“ spýtal sa Xandar potichu, keď počul vzdychanie svojho druha a cítil ťahanie jej malej, hladkej ruky vo svojej väčšej, drsnejšej.
Lucianne si vydýchla, keď ho uvidela. "To si len ty." som v poriadku. Prepáčte za to."