Kapitola 65 Šesťdesiatpäť

Späť v jedálni Lucianne pokračovala v úsmeve, aby uistila svoje okolie, že je v poriadku. Ale iba Xandar a Juan mohli vidieť, že sa len odvážne postavila.

Juan nepriniesol to, čo vedel. Ani jemu, ani Lucianne nebolo príjemné rozbiť sa na verejnosti. Dúfal, že ju neskôr v noci spojí, preč od davu, len aby sa uistil, že je v poriadku. Lucianne si bola dobre vedomá toho, že postava podobná jej bratovi videla priamo cez ňu. A prečo by nemal? Poznal ju odjakživa.

Xandar si všimol, že jeho kamarátka sa vyhýba jeho pohľadu, a keď ju držal za ruku, jej prsty nereagovali tak, ako by normálne reagovali. Jeho neustále kňučacie zviera chcelo, aby ju jeho ľudská časť držala a hovorila s ňou, aby ju neustále uisťoval o svojej láske k nej. Ale jeho ľudská časť cítila, že jeho nekontrolované výbuchy dnes v noci už Lucianne dosť vystavili, a rozhodol sa, že túto záležitosť nebude spomínať, kým ju Xandar neodprevadí späť do jej izby.