Kapitola 69 Kniha 2 Kapitola 17

Calebov uhol pohľadu

Oči mi začínajú slziť od napätia, keď odkladám posledné dokumenty na noc. Musím ísť spať, zajtra všetci prídu. Na jednej strane som nadšený, že vidím Marcusa. Tento rok sme sa nemohli stretnúť tak často a chýba mi jeho priateľstvo. V duchu pokrčím plecami a uvedomím si, že on aj ja máme teraz kamarátov a to mení veci.

Keď si spomeniem na svojho druha, prejde mnou výčitky viny. Posledný týždeň som veľmi tvrdo pracoval na tom, aby toto nadchádzajúce stretnutie prebehlo hladko. Teraz je to ešte dôležitejšie, keď viem, že sa odo mňa tento rok očakáva, že budem hostiť Mabon Ball. Dlhá práca nám s Daphne nezostávala veľa času na vyriešenie našich problémov. V ironickom zvrate s tým, ako som pracoval, je to skoro, ako keby som sa jej vyhýbal ja.