Kapitola 66 Kniha2 Kapitola 14

Calebov uhol pohľadu

Ani sa nečudujem, že sa opäť zobúdzam sám. Aj keď ma hnev opustil, bolesť pohlcuje moju dušu a nakrátko rozmýšľam, či dnes vôbec potrebujem vstať z postele. Ležať tu je zvláštny druh mučenia. Cítim vôňu mojej krásnej kamarátky a časť zo mňa sa chce prevrátiť a objať si jej vankúš na hruď a zhlboka sa nadýchnuť. Na druhej strane, moja hrdosť je zranená a teraz mám chuť ju odstrčiť. Možno keby som sa k nej správal tak, ako sa ona správala ku mne posledných pár týždňov, lepšie by pochopila, akým mučením ma podstúpila. Je tu ten úžasný hlas pochybností, ktorý sa vkráda do otázky, či by ju to vôbec zaujímalo.

Keď si dovolím pár chvíľ, aby som sa mohol ďalej utápať vo vlastnej depresii , nakoniec som sa rozhodol vyliezť z postele. Dúfajúc, že príjemná horúca sprcha pomôže pozdvihnúť hĺbku dušu drvivej depresie, ktorá prenikla hlboko do mňa. Vliezam do parnej sprchy a premýšľam, ako by som mal zvládnuť prekérnu situáciu, v ktorej sme ja a Daphne. Nakoniec som dospel k záveru, že už nemôžem nič urobiť, aby som tejto situácii pomohol.