Kapitola 64 Kniha2 Kapitola 12
Calebov uhol pohľadu
Zo všetkých spôsobov, ktoré sa dnes mohli ukázať, bol práve tento scenár, o ktorom som nikdy neuvažoval. Ako ma mohla udrieť? Nikdy som nevidel, že by moji rodičia na seba zdvihli ruky. Nikdy som nebol taký naštvaný na Daphne. Aby som bol úprimný, teraz sotva zvládam svoj hnev. Musel som odísť z domu, kým som povedal alebo urobil niečo, čo by sme nakoniec obaja oľutovali.
Momentálne vyrážam smerom k lesu. Dúfam, že pekný dlhý beh s mojím vlkom mi pomôže vyčistiť si hlavu. Nemôžem uveriť tomu množstvu hnevu, ktoré mnou práve teraz prúdi. Nielenže ma udrela, ale myslela si, že ju podvediem. Daphne vo mňa má takú malú dôveru. Viem, že mala ťažkú minulosť, ale nikdy som neurobil nič, čo by ju prinútilo uskočiť k takémuto záveru. Na iné ženy sa ani nepozerám.