Kapitola 288
Rýchlo opustili miesto činu. Starý Gustav sa zrútil, mŕtvy od sily úderu. Hoci ho Phillipe udrel tupým koncom sekery, starec zomrel okamžite.
Proserpina objala Filipa a v duchu sa čudovala, prečo sa zdalo, že necíti žiadne výčitky svedomia za to, že zabil muža. Mladík sa však zdal byť stuhnutý a vyčerpaný. Stane sa ako Lucien, pomyslela si, držiac ho v náručí, nemilosrdný voči svojim nepriateľom a každému, kto ohrozoval jeho blízkych? S hrôzou sledovala, ako jej milenec so zviazanými rukami zrazil ženu držiacu zbraň a zvalil ju na zem.
Siek Toth už dorazil na miesto a zhodnotil priebeh útoku. Objal Luciena a potom vykríkol rozkazy svojim mužom a trval na tom, aby okamžite odišli. Lucien potreboval lekársku pomoc. Jeho rana opäť krvácala a zafarbila hrubú látku okolo jeho hrude na tmavokarmínovú farbu. Keď sa rozbehli preč z miesta, Proserpina sa obzrela. Hrozivé tmavé siluety stromov, ich hrčovitých, suchých konárov siahajúcich k nebu, bol pohľad, ktorý si navždy spojí so smrťou, pomyslela si a striasla sa. Lucien, ktorý si ju pritiahol do objatia, sa na ňu pozrel a nič nepovedal, jeho pery naliehavo hľadali tie jej.