Kapitola 225

Proserpína

Pomaly, postupne som sa preberal späť k vedomiu. Videl som postavu mojej milovanej Matky, hlavnej mníšky v kláštore v Bhutáne, ktorá sa starala o môjho ducha, keď som bol taký nešťastný, taký zlomený.

Žena akoby sa so mnou lúčila, priložila mi chladné pery na čelo a šepkala modlitbu, zatiaľ čo sa zdalo, že sa rozpadá a spája s belosťou vetra okolo seba.