Kapitola 195

Proserpína

Keď som vošla do foyer klubu, zasiahol ma studený vzduch a striasla som sa. Bolo zamračené a ja som žmúrila na oblohu. Mohlo by pršať; dúfala som, že mladý Philippe si vezme košíky s nakrájanou zeleninou, ktorú sme nechali sušiť na slnku. Skúšala som recept na indickú nakladanú zeleninu a na to som potrebovala sušenú zeleninu.

Chladný interiér klubu bol po jasnom dni tmavý a trvalo mi chvíľu, kým som spoznala ženu, ktorá sa predo mnou objavila. Pokrčila som plecami, vykročila som dopredu a vošla do výťahu. Muži so mnou sa už stiahli; toto bolo predsa územie Luciena Delana. Nič sa mi nemohlo stať, ak som sa sama predierala do izieb môjho manžela.