Ch. 82: Ty tu nie si šéf, bratranec.
(Alexov POV)
Nebol som si istý, či tomu Rimanovi verím. Je to predsa poľovník. Všetci sú. Aj keď som neochotne začínal mať rád Aprílových starých rodičov, neznamenalo to, že som im dôveroval. Najmä s aprílom. Stále bola príliš dôverčivá, príliš naivná, pokiaľ ide o náš svet. Viem, že si v boji dokáže poradiť, ale po tom celom incidente s Henrym som sa oveľa viac obával o jej emocionálne zdravie. Viem, že z toho ešte stále nie je úplne v normále. Pred všetkými to dobre skrýva, ale nie predo mnou.
A keď už hovoríme o Henrym a jeho posádke... Aj ja som sa s nimi stále musel vysporiadať. Urobil som si čas, aby som dal Dylanovi šancu získať niečo užitočné, ale zatiaľ sa mu to nepodarilo. Myslím, že možno je čas zapáliť si pod nimi. Možno, že ak tam ja a chalani pôjdeme dole a vybijeme si nejakú frustráciu na ich prepáčte, budú ochotnejší otvoriť sa, keď budeme preč. Áno, to znie ako dobrý plán. Aj keď sa neotvoria, časť stresu necháme odísť.