Ch. 47: Trochu viac šialenstva
(aprílové POV)
Keď sme kráčali po schodoch, ruka v ruke, zbadal som Penelope stáť tam, kde sme ju nechali. Bola taká šialená, že by som prisahal, že jej z uší vychádza dym, a ak sa nemýlim, počul som aj jeden z tých vysokých píšťaliek vlaku. Vieš? Ako v karikatúrach. Istým spôsobom mi bolo z nej zle, úprimne. Stačilo pokúsiť sa ju zahrnúť? Nie, určite nie. Ale zaslúžila si nájsť aj nejaké šťastie.
Asi po hodine boli všetci zhromaždení v Alexinej izbe a ja som bol schúlený na pohovke so Sparksom schúleným pod pohovkou. Mala som na sebe svoje príliš veľké, voľné tričko s obrázkom sasquatcha a nápisom „Messin With Sasquatch“ a pár otcových starých bežcov spolu s mojimi veľkými, nafúknutými, bielymi zajačikovými papučami s ušami, ktoré mi poskakovali, keď som sa s nimi rád hral, as tými iskrami. Hej nesúď!