Ch. 68: A hity stále prichádzajú
(Alexov pohľad)
Myslel som, že strýko Tyler omdlie, teta Crystal takmer omdlela. Hlasno zalapala po dychu a mama ju šialene chytila, kým stihla skĺznuť z okraja postele na podlahu. Otec ju musel do apríla zdvihnúť a položiť, kým sme sa s chalanmi snažili strýka Tya vytrhnúť z tranzu, do ktorého upadol. Mama v tejto chvíli potichu plakala. Mama zvyčajne neplače, najmä nie pred inými ľuďmi. Ale myslím, že toto bolo na ňu príliš veľa. Ako mohol niekto dostať Aprilinu krv a jej rodičia o tom nevedeli? Určite počúvala, pretože odpovedala nahlas, aby to všetci počuli. "To je tá vec, Zander." Nemyslím si, že je to vlastne moja krv. Preto som sa pýtal, či niekoho nenapadlo dať to otestovať. Myslím, že to možno patrí Kyleovi." Cítil som, ako sa strýko Tyler trochu napínal, takže som vedel, že na určitej úrovni spracováva slová, ktoré sa hovoria. April sa snažila venovať svojej matke, ale jej oči sa stále presúvali na otca a jej záujem o neho bol očividný.
" Takže myslím, že máme ešte niečo, čo by sme pridali k našej hromade záhad." Potichu som povedal a April jemne odpovedala: „Áno, myslím, že áno, zlatko. Ale toto je niečo, čo laboratóriá zatiaľ dokážu zvládnuť. Neskôr však budeme musieť ísť aj ja, mama a otec dať im vzorky krvi na porovnanie. Alebo to môžeme odložiť na ráno. Keď si otec dá kávu, samozrejme." Zachichotala sa a snažila sa prerušiť napätie. Muselo to fungovať, pretože som cítil, ako sa strýko Tyler vedľa mňa uvoľnil. Teta Crystal už tiež nevyzerala, že by šla do bezvedomia. Takže to bolo dobré. Mama sa upokojila, ale videl som, že je stále veľmi rozrušená. Zvláštne však bolo, že sa na môjho otca stále pozerala s tým zvláštnym výrazom. Nevedel som prísť na to prečo, kým som si neuvedomil, že spájajú mysle. Bol som zvedavý, vlastne som sa snažil počúvať. A fungovalo to.