Kapitola 37
Ella
Napriek všetkej mojej drzosti ma slová môjho útočníka napĺňajú hrôzou. Dôsledky sú jasné a vo mne prebubláva panika. Nie, nie, nie. Zúfalo si pomyslím, nenávidím sa za to, že som ich provokoval. Keby som držal jazyk za zubami, zabili by ma? Privodil som si to sám? Otváram ústa, aby som zakričal, keď sa ku mne načiahol, v jeho tmavých očiach sa mu trblieta čistá zloba, no skôr, než stihnem vydať zvuk, za vlkmi sa ozve hlas.
" Daj od nej ruky preč!" Z ničoho nič sa objaví Roger a o chvíľu som si istá, že mám halucinácie. Odkiaľ prišiel?