Kapitola 47 Štyridsaťsedem
Ellia mala previnilý výraz a vyzerala, akoby sa mala rozplakať. Lucianne sa spýtala: „Ellia, čo sa deje? Chýbajú vám niektoré archívy?“
Pokrútila hlavou: „Nie. Je to...bohyňa, je mi to tak ľúto. Uh...pred chvíľou, krátko potom, čo si nastúpil na trón, môj kráľ, bolo niekoľkým z nás nariadené...manipulovať s financiami pre...niekoľko vládnucich členov. Boli sme varovaní, že...ak by unikli skutočné informácie, zaútočili na naše rodiny...na naše deti, keď budeme mať deti.” Potom sa pozrela na Russella na Lucianninom lone, keď Ben držal ich dcéru v náručí.
Všetci traja zostali ako obarení. Lucianne sa spamätala ako prvá: „Ellia, čo to hovoríš? Znamená to, že to, čo teraz tlačíte, bolo zmanipulované?“