Kapitola 142 č.142
Zamestnanci banky sa prakticky uklonili, keď Will vošiel dnu. Niekoľko z nich ho pozdravilo a ponúklo nejaké služby, ktoré Will nepočúval. Ich hlasy boli tiché bzučanie v jeho uchu, ako chrobáka, ktorého chcel vyhnať. Prešiel dozadu, smerom k prekvapenému pokladníkovi.
" H-ahoj, pán Stewart. Veľmi si vážime vašu priazeň. Ako vám môžem pomôcť?"
" Dobré popoludnie," povedal Will. "Mám kľúč od bezpečnostnej schránky číslo 34. Prosím, odprevadím ma, aby som ju mohol otvoriť."