Kapitola 65 Šesťdesiatpäť

Lolino POV

Zobudila som sa skôr ako Adrian a všimla som si jeho črty tváre. Vyzeral tak pokojne a krásne. Začali mu padať vlasy po tvári, asi sa potrebuje ostrihať, nie že by mi vadilo, keby si nechal vlasy narásť.

Odolala som nutkaniu prejsť mu prstami po lícach, pretože som ho nechcela zobudiť. Jemne som sa od neho odtrhol a prestal som, keď sa v spánku pohol. Čakal som, kým sa jeho dych opäť vyrovnal, než som sa ďalej snažil od neho odpútať.