Kapitola 7 Potrebujem niekoho staršieho

MONALISA Nasledujúci deň

"Potrebujem prácu na čiastočný úväzok." Povedal som Francesce a ona nadvihla obočie.

"Nie je kamarát tvojho otca rád, keby ti vyrovnal všetky účty?" Spýtala sa a prestala sa so mnou rozprávať.

"Áno..." pretiahol som, tiež som sa zastavil a zamával s knihou v ruke.

"Ale je lepšie, keď idem získať nejaké pracovné skúsenosti. Navyše je najvyšší čas, aby sme na ňom prestali závisieť." dodal som.

"To je pravda, ale keby som mal ten luxus, ver mi, nepracoval by som ani trochu." povedala a ja som sa zasmial.

"Mama o tom premýšľala a ja som sa s ňou dohodol, takže ak pre mňa nájdeš prácu, daj mi vedieť." odpovedal som.

"Jasné, zabudni na to, povedz mi o Bryantovi." Francesca sa usmiala s malým vzrušeným škrípaním.

"Ach môj!" Zalapal som po dychu, keď som si uvedomil, že Bryant mi dnes ráno poslal správu a doteraz som neodpovedal.

Rýchlo som siahla do vrecka a vytiahla mobil. Práve som otvoril správu, keď som počul, ako zozadu jeho hlas volá moje meno.

Rýchlo som sa otočil spolu s Francescou a tam k nám kráčal Bryant so žiarivým úsmevom na tvári.

Zastal predo mnou a pripomenul mi, ako Lucius včera v noci zastavil predo mnou.

Až na to, že keď sa Lucius predo mnou zastavil, zdalo sa, že mi vyrazil dych a vzrušil ma, ale s Bryantom to bolo také iné. Nič také nebolo, mal som pocit, akoby som len stál blízko môjho bývalého priateľa. Zadržala som povzdych.

"Ahoj, Bryant." Zamávala som mu však.

"Vyzerám v týchto šatách pekne." ukázal na čierne šaty po kolená, ktoré som mal na sebe. "Ach áno, ďakujem." Poďakoval som mu a on natiahol ruku dopredu na moje líce a jemne ho pohladil.

"Tvoja pokožka je taká jemná, ako som si ju predstavoval." zachichotal sa.

"Takže som teraz neporaziteľný?" spýtala sa Francesca žartom a Bryant sa zasmial.

„Samozrejme, že nie, ako sa máš, Francesca?“ „Ide ti to skvele, ale myslím, že by som vás oboch mala nechať, aby ste sa spolu mohli baviť,“ odpovedala a kým som stihol povedať ďalšie slovo, odbehla preč.

"Kam máš namierené?" Bryant sa ma spýtal: "Len knižnica, túto knihu musím vrátiť." Knihu som mierne nadvihol.

"Potom ťa tam budem nasledovať." venoval mi malý úsmev.

Nič sa nestalo, že ma sledoval do knižnice, a tak sme obaja zamierili do knižnice.

"Čo si o mne myslíš?" Bryant zrazu položil otázku a ja som sa zastavil.

"Myslím, že si naozaj milý chlap." Zamrmlal som slová.

"Len pekné? Nič viac?" Spýtal sa a na chvíľu som rozmýšľala, čo povedať. Nevenoval som mu dosť pozornosti, pretože myšlienky na Luciusa som mal v hlave príliš veľa.

"Určite viac. Si naozaj pekný, sexy, cool a určite vysnívaný chlap mnohých dám."

"Vrátane teba?" Spýtal sa a ja som sa neubránila úsmevu.

"Ak to zahŕňa aj teba, potom by si chcel byť mojou priateľkou?" Spýtal sa.

"Ehm... Nie je to trochu narýchlo? Stretli sme sa včera, ešte ma tak dobre nepoznáš." Odpovedal som.

"No, randenie by mi pomohlo spoznať ťa tak dobre, takže poďme na rande, Lisa. Dala by si mi tú šancu?" Spýtal sa a trochu sa naklonil, aby sa mi pozrel priamo do tváre.

Trochu nervózne som prehltol. Toto som, samozrejme, čakal. Obaja sme očakávali, že sa zapojíme do vzťahu, ale nemyslel som si, že to urobí takto rýchlo oficiálne a tiež sa mi to nezdalo príliš správne, keď mi myšlienky inej mysle neustále zahmlievali myseľ. Nezdalo sa mi to fér urobiť to Bryantovi.

Ale keď som o tom premýšľal inak, vedel som, že som veľmi lojálny človek a posledná vec, ktorú by som urobil, by bolo podviesť svojho partnera, a tak sa budem môcť vyhnúť tejto hriešnej túžbe Luciusa.

Pri predstave, že ide o podvádzanie, by som dokázala odolať kúzlu toho muža.

"Lisa." Bryant jemne zavolal moje meno.

"Áno, budem." Pozrela som sa mu do očí s úsmevom, ktorý sa zhodoval s jeho žiarivým úsmevom.

"Budem tvoja priateľka." Pridala som sa a on ma pevne objal, jeho ruky ma objali a jeho telo sa pritlačilo na moje.

S Bryantom som mal opäť pocit, že som „necitlivý“.

„Teraz si s Bryantom, Lisa. Je to tvoj muž a jediný muž, po ktorom odteraz môžeš túžiť'

Bryant sa odtiahol z objatia as úsmevom na tvári sa naklonil, aby ma pobozkal. Jeho tvár už bola blízko mojej, ale zrazu som ho zastavila a položila som mu ruky na hruď, aby som mu zabránila priblížiť sa.

Otvoril oči a strelil na mňa spýtavý pohľad.

"Všetci sa pozerajú." zamrmlal som.

"Hanlivý? To sa mi páči." povedal a potiahol ma za líce. "Áno, som hanblivý." Zamrmlal som, aj keď som vedel, že to zďaleka nie je.

*

Bol som späť doma a užíval som si slobodu, že som bol doma úplne sám, počúval som hudbu zo slúchadiel a skákal dolu schodmi, ktoré viedli dolu do obývačky.

Zastavil som sa v obývačke, stiahol som si slúchadlá z hlavy a položil som ich na pohovku. Namiesto toho som sa rozhodol prehrávať hudbu na hudobnom systéme.

Okamžite som jednu zahral, krútil som sa uprostred obývačky.

Mal som najvyššiu hlasitosť a začal som spievať pesničku, ktorá hrala. Starší bol od Isabel Larosa.

"Som ty a to je v poriadku. Myslíš, že potrebujem niekoho staršieho. Len trochu chladnejšieho." Zavrel som oči a užíval som si text a melódiu piesne." Zložte mu váhu z pliec. Myslite, že potrebujem niekoho staršieho."

"Naozaj?" Počul som za sebou nezameniteľný Luciusov hlas a na chvíľu som stuhol. Jeho hlboký hlas spochybnil a keď som sa k nemu otočil tvárou, cítil som silné nutkanie povedať mu áno.

Ale sakra nie! Teraz som bol vo vzťahu. A nechcel som byť neverný Bryantovi.