Kapitola 92

O týždeň sme odleteli z USA. Deti boli utlmené, v skutočnosti nechápali, čo sa deje. Posadil som sa a vysvetlil som im, že potrebujem chvíľu pracovať v Japonsku. Že to bolo pre mňa dôležité.

Ria ma prerušila, spodná pera mala vystrčenú a chvejúcu sa, tvár mala horúcu a ružovú.

„Prečo nemôžeš pracovať odtiaľto? Tak ako kedysi?“