Kapitola 75

Nikdy si nespomeniem, ako sme sa dostali do postele; všetko, čo si pamätám, je to, akí sme boli, ako dvaja ľudia, ktorí práve objavili svoje telá.

Hladný, prudký. Bol agresívny, jeho žiadostivosť bola sotva pod kontrolou, keď sa jeho ruky túlali po mne, miesili a tápali s hladom, ktorý sa vyrovnal tomu môjmu.

Pri všetkej spravodlivosti sa Lucien snažil zadržať, byť jemný, ale ja som bola netrpezlivá. Oneskorene som si uvedomil, že nosenie dieťaťa v mojom lone ma len zvýšilo zmyselnosťou a zvýšilo moju sexualitu. Chcel som ho s chuťou do jedla, ktorá sa nedala len tak ľahko upokojiť.