Kapitola 61

Lucien rozsvietil nočnú lampu a v tlmenom svetle som videla hlboké ryhy na jeho tvári.

Vyzeral, akoby cez noc zostarol. Pred pár mesiacmi by som ho chcela vziať do náručia, pohladiť mu neoholenú čeľusť, pobozkať tie pevné ústa.

Nie tak, už nie.