Kapitola 592
Proserpína
Zastavil som sa pri dverách pred Lucienovou pracovňou a vzdychol som.
Pred pár týždňami došlo k ďalšiemu neúspešnému útoku na môjho mafiánskeho dona. Našťastie sa Lucienovi, stále obratnému, hoci sa blížil k šesťdesiatke, podarilo uniknúť len s vykĺbeným lakťom a bodnou ranou na boku. A to nebola ani zvlášť hlboká rana. Napriek tomu, že bol môj mafiánsky don zranený, zvalil útočníka na zem a zabil ho, uškrtil ho holými rukami.