Kapitola 429

Lucien

Držal svoju ženu, ktorá sa zohla od bolesti, bolesti takej veľkej, že kričala a vzlykala. Jej nechty sa zaryli do jeho rúk, zatiaľ čo sa snažila bojovať s bolesťou, ktorá jej trápila telo a spôsobovala jej divoké lapanie po dychu.

„Voda...“ zvolala a on jej ešte raz priložil k perám džbán s ľadovou vodou, ale tentoraz pokrútila hlavou a mierne sa usmiala cez bolesť, pobavená jeho hlúposťou.