Kapitola 42

Proserpina

Lucien bol preč viac ako tri a pol mesiaca.

Chýbal mi, noci boli dlhé bez toho, aby sa po mne jeho drsné ruky kĺzali, stískali, sondovali a prebúdzali vo mne potrebu, o ktorej som predtým, než vtrhol do môjho života, vôbec nevedela. Ležal som zabalený v plachtách a hľadel som von, ako sa noc vytrácala a ustupovala sivému úsvitu, než som nervózne zdriemla. Len režim jogy, ktorý som dodržiaval, ma udržal fit.