Kapitola 258 Proserpina

Stála som a hľadela za Lucienom, keď sa autá v to popoludnie vzdialili od príjazdovej cesty. Bolo teplo, ale začínalo byť chladno. Vedela som, že sa blíži zima. Nejako som mala srdce olovené. Nechcela som ho pustiť a ticho som sa ho držala a snažila sa neplakať.

Konečne, jeho tvár v mojich vlasoch, povedal s mučeným zavrčaním.

"Žena, musím ísť."