Kapitola 253

Proserpína

Sedel som v aute s pevne zatvorenými očami. Bol som vyčerpaný. Sedenie, ak to bolo poriadne sedenie, trvalo len niečo vyše hodiny, ale mal som pocit, akoby som tam bol celý život.

Pani Asha Singh, psychologička, bola malá, okrúhla žena po päťdesiatke, s oceľovosivými vlasmi zopnutými do drdola na hlave; mala na sebe kaftan a okolo krku ťažké modlitebné korálky. Jej čierne oči, ktoré sa leskli za okuliarmi, boli múdre a láskavé.