Kapitola 237

Proserpína

Pristáli sme v skorých ranných hodinách.

Cesta domov prebehla bez problémov. S Lucienom sme sa viezli vo veľkom aute s bábätkami a zdravotná sestra Camille sedela za nami. Bola som unavená, ale bábätká boli po ceste rozmrzené. Trvali na tom, aby boli kŕmené takmer nepretržite, a tak som ich musela striedať v prekladaní z jedného prsníka na druhý.