Kapitola 218

Proserpína

Z veľkej diaľky som počula zvuky ľudí, ktorí sa okolo mňa pohybovali a rozprávali. Pohyby v mojom brušku boli čoraz častejšie. Moje deti čakali, kedy vyjdú von, pomyslela som si unavene, príliš slabé a vyčerpané na to, aby som ich vytlačila.

Jeden z hlasov kričiacich v pozadí, najhlasnejší, patril Xénii.