Kapitola 187

Proserpína

Lucien sa v ten deň správal ako ruja. Všetka nahromadená frustrácia, ktorú v sebe potláčal, prudko prepukla. Neublížil mi, nebolo v ňom žiadne úmyselné násilie, ale bol drsný. Nikdy nebol ľahostajný. Uistil sa, že aj ja som prežívala rozkoš, rukami a ústami ma prenášal do úžasných výšin.

Ale cítila som niečo viac, potrebu niečo dokázať. Dokázať čo, pomyslela som si divoko, keď sa so mnou vášnivo miloval a vštepoval mi svoje vlastníctvo.