Kapitola 178 Proserpina
Sedela som s malým Claudom v náručí a spievala mu, zatiaľ čo sa nepokojne prevracal. Mal horúčku a ja som ho už hodinu držala a nosila v náručí. Bolel ma chrbát, keď som pomaly hojdala starožitné hojdacie kreslo, ktoré mi Lucien dal ako darček.
Bola polnoc a ja som vedel, že Lucien o pár hodín priletí späť. Zavolal mi už pred časom v domnení, že deti pôjdu spať. Stalo sa to medzi ním a dvojičkami zvykom; nech bol kdekoľvek, zavolal, aby sa na ne pozrel, zaželal im dobrú noc a chvíľu sa s nimi porozprával. Dnes večer zavolal o niečo skôr. Bol na ceste na večierok, na oslavu svadobnej hostiny dcéry nejakého gangstra. Bolo to v jednom z južných štátov, povedal neurčito. Vedel som, že chce, aby som o jeho práci a mieste pobytu vedel čo najmenej. Niekde po ceste som si začal vážiť jeho potrebu držať veci v tajnosti. Pochopil som, že je to pre nás bezpečnejšie.
Keď som sa s ním rozprával na konci dlhého rozhovoru detí, jeho hlas sa zostrul od obáv.