Kapitola 172

Proserpína

Keď Lucien vošiel na raňajky, pozrela som sa na neho a rýchlo som sa odvrátila, pričom mi po tvári zalial červenec. V ležérnej košeli s rozopnutými gombíkmi, ktoré odhaľovali ostré sivé vlasy na jeho hrudi, a v džínsoch, ktoré mu objímali silné stehná, vyzeral rovnako chladne a dominantne ako vždy.

„Ako to robí?“ pomyslela som si. Cítila som sa vyčerpaná, bolelo ma pohlavie, boleli ma prsia a mala som na sebe blúzku, ktorá mi zakrývala hruď. Stopy po uhryznutí na prsiach boli výrazné a nechcela som, aby si ich niekto všimol. Premeral si ma pohľadom a znalecky sa mu skrivili pery, keď som sa odvrátila s jamkami na líci.