Kapitola 145

Proserpína

V návale hrôzy a zúrivosti som sa vstal zo sedadla. Srdce mi bilo tak silno, že som ho počul búšiť v hrudi. Zdvihol som telefón a vybehol som von, hore schodmi do izby, ktorú si Lucien vzal ako svoju pracovňu.

Všimol som si Beatrice, ktorá držala Clauda a s určitým zdesením ma sledovala.