Kapitola 128

Proserpína

Keď som dorazil do Útulku, už svitalo. Vrazili ma na nevýraznú príjazdovú cestu na ulicu s podobne vyzerajúcimi domami. Keď auto zastavilo, dvere sa otvorili. Schwartz tam už bol, jeho pekná tvár vyzerala unavene a úzkostlivo. Rovnako ako ja, ani on zjavne nemal ani okamih spánku. Tmavý tieň jeho brady ešte umocňoval vyčerpanosť na jeho tvári.

Telefonoval a neurčito mi prikývol, čím rukou naznačil, že muži s ním majú ísť vpred. Vodiča a sprievod môjho auta rýchlo nahradili Schwartzovci.