Kapitola 12

"Jazz?", nechápavo sa zamračil a ja som v tej chvíli vedela, že netuší, kto je Jazz.

Keď sa obrovské obvinenie, ktoré som naňho vzniesol, potopilo, oči sa mu zaleskli zúrivosťou a ja som sa chcel posunúť späť, no držal ma ako zverák. Keď prehovoril, jeho hlas vyžaroval sotva potlačenú zúrivosť, keď povedal tichým, hrozivým zavrčaním, pri ktorom som sa triasol od strachu,

"Nikto ma nikdy neobvinil, že potrebujem pasáka, aby som uspokojil svoje túžby, liška."