Kapitola 110

Proserpína

Zobudila som sa s úsmevom, keď som cítila Lucienovu silnú prítomnosť vedľa seba. Otočila som sa k nemu a pocítila som zvláštny pocit úzkosti.

Musí to byť preto, že sa dnes večer chystá na bitku, pomyslela som si a pozrela som sa na muža driemajúceho vedľa mňa. Jeho drsná tvár bola uvoľnená v spánku a ja som ho chcela pobozkať na ústa, bozkom zahnať ten krutý pohľad, ktorý mal, keď bol hore.