Ch. 84: Steak... Mňam!
(aprílové POV)
Dobre, takže...
O tri hodiny neskôr Jeremy a ja stále pracujeme. Musím to odovzdať Jeremymu. Je taký work-a-holik ako ja. Ale to je vedľa. Ide o to, že sme tu a šťastne pracujeme na našich štatistikách a číslach a podobne, keď sa Alex vráti. Je celý čerstvo osprchovaný a celý vŕzgajúci, vlasy má stále vlhké po sprchovaní a všetkom tom jazze. Vonia tak pekne, až to trochu ruší. S očakávaním zdvihnem zrak, ale dostanem len pochmúrny pohľad a pokrútinie hlavou. Tak si povzdychnem: "Čo sa stalo?" Alex príde ku mne a pobozká ma na líce, odtiahne si stoličku a posadí sa vedľa mňa, keď začne hovoriť: „Neviem, človeče. Henry sa jednoducho nepohol. Buď nič nevie, alebo ho veľmi podceňujeme. Pracovali sme s ním dobre, ale nedal nám nič. Skúsime to znova, keď nadobudne vedomie." Znova som si povzdychol, keď som frustrovane sklonil hlavu. Ale potom mi došlo, čo povedal, takže, keďže som ja, som len vyhŕkol: „Počkaj chvíľu... Je jediný, koho si sa pýtal, Henry?" Alex sa trochu zaškeril a potom odpovedal: „Nie. On bol len ten hlavný. Pýtali sme sa aj ostatných, ale zdalo sa, že nič nevedia.“ "Zlatko, to nemôže byť pravda." Ten, čo mu to sesternica dal, musí NIEČO vedieť. Aj keď je to len to, kto je sakra jeho bratranec, takže ho môžeme ísť vypočuť." Alex nado mnou pokrútil hlavou a odpovedal: "Všetci tvrdia, že jeden z tých, ktorých sme toho dňa zabili, bol ten, kto dostal drogy."