Ch. 63: Balíček plný prekvapení Pt. 2

(Wyattovo POV)

Asi po piatich ranách bičom som kývol na Macka, aby prestal a on to urobil. Nepadlo ani slovo, všetci sme tam len stáli a čakali, kým sa nezbedník trochu nadýchne. Keď už opäť normálne dýchal , prikývol som Mackovi a bičovanie začalo odznova. Takto to pokračovalo ešte niekoľkokrát, kým konečne praskol. „Prečo to robíš?! Ani sa ma nepýtaš!" Kričal, no na nikoho z nás sa nepozrel. Namiesto toho sa pozrel priamo na April a v jeho očiach sa mihlo niečo nehmotné. Pozrel som sa tým smerom a videl som, ako sa naňho bez uhýbania pozerá, a jediné, na čo som dokázal myslieť, bolo „Dievča Atta“, čo na mňa na zlomok sekundy pritiahlo oči. "Ak prehovorím, prestaneš?" Hlas toho darebáka bol v tej chvíli len jemným šepotom, oči stále upriamené na April. "Záleží na tom, čo povieš." "Nepýtal som sa ťa, Alfa." A práve tak mi stuhla krv v žilách a oči mi vystrelili späť na April, keď Alex vyskočil na nohy. "OH H*LL NIE!" Chvíľu som si myslel, že je to Alex, ale potom som si uvedomil, že je to Tyler a moje oči sa naňho pozreli práve vtedy, keď sa vydal do cely. Natiahol som sa, schmatol som ho okolo stredu a potom som sa ho pokúsil ťahať späť. "MACK LOCK THE CELL!" Môj výkrik spustil Macka rýchlo do pohybu a počul som kovové cvaknutie dverí cely. Tyler vykríkol od zlosti a ja som bola rada, že Alex nie je uprostred tohto chaosu. Stále som mal problém dostať Tylera pod kontrolu, keď medzi nás prišla malá ruka a dotkla sa Tylerovej tváre, čo spôsobilo, že sa pozrel dolu. "Ocko, prestaň. Nič mi neurobí. Viem, že ma chceš chrániť, udržať ma v bezpečí, ale nie takto." Tyler trochu stuhol, keď sa pozrel do dcériných očí a čokoľvek v nich videl, spôsobilo, že sa začal upokojovať. Po pár minútach na mňa prikývol a ja som váhavo odtiahla ruky preč.

Keď som si bola istá, že Tyler je v poriadku, pozrela som sa na Alexa a on tam len stál a pozeral sa. "Ocko? Veríš mi?" spýtala sa Ap ril pevným, ale opatrným hlasom. Tyler odpovedal okamžite, bez váhania alebo pochybností. "Samozrejme, že áno, miláčik." Nastala malá pauza, kým April znova prehovorila a srdce mi vyskočilo až do krku. „Chcem počuť, čo chce povedať. Viem, že budem v bezpečí. Viem, že ty, Alex a strýko Wyatt sa o to postaráš. Ale ak tento chlap niečo vie, musíme to vedieť aj my." „Apríl, nie. Ty tam nepôjdeš. Nedovolím to!" Povedal som so všetkou svojou Alfa autoritou. „Ani ja nebudem! Poď, zlatko! Nerob to. Je to príliš nebezpečné." April sa zo mňa niekoľkokrát pozrela na Alexa a späť, než si ťažko povzdychla. Môj tón Alfa na ňu nemal absolútne žiadny vplyv. Ani jemné krčenie či zaváhanie. „Povedz mi niečo. Načo mi boli všetky školenia, ktoré som celý život absolvovala, ak mi muži v mojom živote neverili, že niečo zvládnem sama? Stále sa ku mne správate, akoby som bol nejaký krehký kvietok, keď som od toho ďaleko. Môžem to urobiť. Viem, že môžem. H*VIEŠ, že môžem! Tak prečo mi nemôžete dôverovať natoľko, aby ste mi to dovolili?" Tyler práve vtedy odvrátil zrak a ja som vedela, čo si myslí. Myslel na svojho syna. A April očividne počúvala jeho myšlienky. „To nie je pravda, ocko. Nezlyhal si. Stále sa obviňuješ z niečoho, čo nebola tvoja chyba. Vyškolil si ma, aby som si vedel poradiť v každej situácii. Tak ma nechaj urobiť!" Povedala tichým, no sebavedomým hlasom. Nechcela konať bez dovolenia, ale bolo jasné, že ak ju zastavíme, bude vynesená do najvyššieho neba. "A ak na teba zaútočí?" spýtal sa Alex a jej pohľad smeroval k nemu, keď odpovedala. "Potom do neho kopnem tak silno, že skurvený list, s ktorým športuje, sa stane stálou súčasťou neexistujúceho prívesku." Drahá bohyňa. Povedala, že tak vážne, že nikto nepochybuje, že myslí každé slovo vážne. Videl som, ako sa Alex hrdo uškrnul nad jej odpoveďou a jeho oči smerovali k darebákovi. Stále nechcel, aby to urobila, ale bol znepokojený tým, čo má teraz robiť. V jeho očiach som videla, ako sa to všetko odohráva. Ale keď som videl, ako Tylerove ramená klesli, vedel som, čo bude nasledovať. A mal som pravdu, pretože prikývol a ona sa usmiala, než sa otočila ku mne. "Alfa? Chceš ma sprevádzať dovnútra?" Fíha, nie to, čo som si myslel, že povie. Nebol som si istý, ako sa k tomu všetkému cítim, ale ak to Tyler dovolil, potom predpokladám, že ísť s ňou do toho bola najlepšia voľba, keďže môj syn a môj najlepší priateľ by pravdepodobne zabili hviezdu, keby na ňu čo i len zle žmurkol. Nie že by som nechcela, ale asi by som bola menej...hmmm...povedzme...agresívna? Ale stále som sa musel spýtať: "Si si istý, že to chceš urobiť?" "Som si istý, Alfa." Odpovedala sebavedomo. "Dobre teda." Ťažko som si povzdychol a prikývol som Mackovi, aby otvoril celu.