Kapitola 62
Sinclair
" Toto je tá najzvláštnejšia vec, akú som kedy urobil!" zvolá Ella a nepokojne sa pohne vedľa mňa. Práve sme dorazili na festival, a hoci má na sebe len hodvábnu róbu, vyzerá úchvatne. Tiež je takmer bez seba od úzkosti a čím viac sa blížime k veľkej udalosti, je čoraz divošia.
" Chudák miláčik, trasieš sa." Zakňučím, stiahnem si Ellu do náručia a pohladím ju po chrbte. Je celá s ostrými hranami, stuhnutá a nešťastne mrnčajúca do mojej hrude, no túlijúca sa do môjho tepla napriek svojej mrzutej nálade.