Kapitola 6 – Vypadni!

Pritisol si nos k jej krku, čím sa zachichotala.

" Prestaň to robiť." Znova sa zasmiala a užívala si jeho dotyk na svojej koži.

" Ach áno? Včera večer sa ti to nepáčilo?" Pokračoval v podnikaní. Teraz ho však trochu odstrčila.

" Povedal som ti, aby si pracoval na tých papieroch o vlastníctve. " Čo sa s tým stalo?" Chloe spýtavo nadvihla obočie a obliekla si šaty.

Kyle si jednou rukou pošúchal hlavu. Nebol oveľa vyšší ako päť-osmička, ľavú ruku mal zakrytú i

n tetovanie.

" Kyle. Niečo sa ťa pýtam." Chloe to nechcela nechať tak.

„ Preboha, Chloe. Stop. Dobre? Snažím sa." Výrazy na jeho tvári jej stačili na to, aby jej povedal, že sa mu táto téma nepáči, ale ona je Chloe a rozhodla sa, že to urobí.

„ Vážne Kyle? snažíš sa? Čo ak váš bývalý príde so žalobou na nás?“ Chcela to mať za sebou.

Mala to, o čom vždy snívala.

Nie. Počkaj chvíľu!

Mala... O čom Abigail vždy snívala.

Abigailin byt, vysnívaná práca Ab igail v Levisay international a v neposlednom rade... Abigailin snúbenec Kyle.

" Chloe. miláčik. Len musím popracovať na transakciách. Môže kedykoľvek na súde dokázať, že previedla peniaze na môj účet... môžeme prísť o všetko. Najprv na tom musíme popracovať."

" Ale no tak, Kyle." Je nemajetná a nemôže si dovoliť ani právnika. Tak skoro po nás nepôjde."

" Holky! Poznám ju. Je to veľmi silná žena. Nebude nečinne sedieť na zadku a čakať, kým jej ťažko zarobené majetky len tak povolia.“ Luskol prstami.

Ale Chloe ho nemohla nechať pokračovať: „Je silná? Wow! a kto som ja? Slaboch?"

" Nie nie. srdiečko. si krásna. Stokrát krajšia ako ona. Si všetko, čo som vždy chcel, miláčik!" Kyle sa ju tak veľmi snažil utešiť. A podarilo sa mu to.

Chloe teraz stíchla a venovala mu pohľad 'nezahrávaj sa so mnou'.

„ Poď sem, Chloe. Dovoľ mi pripomenúť ti, ako veľmi ťa milujem." Zamrmlal a začal jej rozopínať špagetové ramienka nočnej košele.

Chloe, ktorej pery boli našpúlené, sa teraz trochu triasla od šťastia. To je to, čo ona vždy

chcel. To je to, o čom vždy snívala.

Abigailin snúbenec... beží za ňou. Abigailin majetok, ktorý patrí Chloe.

Konečne!

Dostala to.

Všetko!

Okrem vlastnej mamy!

Abigail sa nad tým odhalením krútila hlava. Mala by sa báť cudzinca vo svojej spálni. Ale napodiv sa spamätávala z počiatočnej paniky. Už nebola vystrašená.

Ale…

Bola nahnevaná!

Zúrivý!

Namiesto toho, aby sa otočila a vybehla von zo svojho bytu, vpochodovala do miestnosti, kde tlmene telefonoval: „Pripravte toho vedľa apartmánu.

Nerozumela, o čom hovorí. Ale dala to sakra.

" S kým hovoríš?" Raz bola šťastná, keď skočil na jej nečakanú prítomnosť a otázku.

" Porozprávam sa s tebou neskôr." Prerušil hovor a hodil telefón na posteľ. Keď sa k nej priblížil, mal palce vo vrecku džínsov a na tvári mal široký úsmev.

Ako mi môže tento knokaut klamať? Stále nemohla uveriť, že ide o podvodníka.

" Rozprával som sa s priateľom. Tak čo keby sme sa navečerali niekde pekne." Pokrčil plecami: „Bude to na mne. A potom, po tvojom prvom plate, ma pohostíš bombovou večerou niekde v luxusnom prostredí."

Hravo jej šťuchol prstom na hruď.

„ Neodpovedal si mi, Henry. S kým si sa rozprávala?"

" Ja..." Zasmial sa, "Hovoril som s niekým, kto pracuje v tejto modelingovej agentúre..." snažil sa znieť presvedčivo, no zlyhal.

Prečo si to nikdy nevšimla? Bol to veľmi úbohý klamár!

" SZO. sú. vy. Henry?"

Táto otázka ho prinútila zastaviť sa.

" Prepáčte? Čo?" Nečakaná otázka ho zaskočila.

Nezopakovala otázku, ale stále naňho pozerala s rukami priviazanými na hrudi. Jeho prenikavé modré oči si ju premerali od hlavy po päty a po celom tele sa jej rozochvel

čo jej pripomenulo niečo iné.

Bože! Ak to nebol Henry, znamená to, že...

Vystrela oči, aby sa naňho pozrela.

enry Nebol gay!

Keď ju to uvedomenie zasiahlo, zdalo sa, že o tom vedel, pretože k nej začal robiť malé kroky.

Čo mal za lubom? Začala sa pohybovať dozadu bez toho, aby prerušila očný kontakt.

" Nech si ktokoľvek... Zastav sa tam!" Nechcela mu ukázať, že opäť prepadá panike.

A v tej chvíli prestal.

" Neboj sa ma, zlatko." Na jeho tvári bola jemnosť.

" Ty klamár!"

" Abigail, môžem ti to vysvetliť!" Pokúsil sa ju chytiť za ruky, no ona ich odstrčila.

" VON!"

„ Čože? Počúvaj, Abigail. Môžem vysvetliť."

" POVEDAL SOM...VON." Vykríkla. Nevedela, prečo chce plakať, ale nechcela mu ukázať svoju slabšiu stránku.

Stále sa jej pozeral do očí a potom s miernym prikývnutím si povzdychol a ustúpil. Zodvihol telefón z postele a odišiel do obývačky po notebook.

Predtým, ako vyšiel, otvoril ústa v snahe niečo povedať, ale bez toho, aby mu dala šancu, ho chytila za golier a vytiahla zo svojho bytu.

Na jeho tvári bol šok, akoby nečakal, že to urobí.

„No dobre! Tak zamkni dvere!" Zamrmlal si popod nos a bez spätného pohľadu sa rozbehol preč a zavrel za sebou dvere.

" Rascal!" Zašepkala a snažila sa zo všetkých síl zadržať slzy.

„ Toto je vaša kancelária, Abigail. Dúfam, že sa ti to bude páčiť." Ethan Hanks ju ukazoval.“ Dvadsiate poschodie pozostáva z kancelárií vyššieho manažmentu a generálneho riaditeľa. K dispozícii je tiež špeciálna zasadacia miestnosť vyhradená len pre špičkové stretnutia. Čoskoro spoznáte aj nášho CEO. Hunter Levisay je fanúšikom pracovitých ľudí.“

Stále sa obzerala okolo seba očividne zaujatá. Dúfala, že si nikto nevšimne jej voľné nohavice okolo pása. Za to, že zostala dlhé hodiny hladná, výrazne schudla.

Ale už nie!

" Mimochodom Abigail." Ako skoro sa sem môžeš presunúť?" Trochu poskočila, keď Ethanov hlas preťal jej myšlienky.

" Tu?" Chceli, aby zostala dvadsaťštyrisedem v kancelárii? No mohla by to zvládnuť. Od prírody bola workoholička. Potrebovala prácu, aby odvrátila svoju myseľ od pekného diabla, ktorého vyhodila zo svojho života.

„Áno. Toto je hotel. Pamätáte si? Vo vlastníctve Levisay International. Našim vysokopostaveným zamestnancom ponúkame ubytovanie. Náš generálny riaditeľ zaberá strešný apartmán. Potom je tu toto výkonné poschodie, kde bývam spolu s ďalšími dvoma zamestnancami.“

Abigail bola ohromená. Bude vlastniť luxusný hotelový apartmán?

" Budem teda bývať na exekutívnom poschodí?" Spýtavo sa naňho pozrela, ale keď začal krútiť hlavou, vedela, že prekročila hranicu. „Je mi to tak ľúto, Ethan. Samozrejme, prečo dostanem výkonné slovo? Je zrejmé, že by tu malo byť ďalšie poschodie pre pracovníkov.“

Znela ospravedlňujúco. Bol však zaskočený, keď ho znova videl pohnúť hlavou: „Nie Abigail. Tvoj bude vedľa prístrešku."

„ Čože? čo tým myslíš? Zostanem s generálnym riaditeľom?"

" Nie... nie... Samozrejme, že nie!" Ethan sa zachichotal: „Bude sa s tebou deliť o parket, ale ty budeš mať úplné súkromie. Okrem toho, vaše správy budú oficiálne adresované generálnemu riaditeľovi. Práve teraz je na Manhattane a stará sa o našu centrálu."

Mala rada svoju kanceláriu. Mal farebnú schému sivej a svetlomodrej.

"Budem tu zajtra o deviatej, Ethan." Usmiala sa, keď ju Ethan opäť prekvapil a pokrútil hlavou: „Pridaj sa po týždni, Abigail. Prineste si veci. Ubytujte sa vo svojej rezidenčnej časti. Choďte a nakupujte kancelárske oblečenie. Na tento účel vám dáme hneď päťdesiat percent z vašej mzdy. “ 2

Ethan sa zastavil, keď od nej nedostal žiadnu odpoveď. Stála tam s otvorenými ústami a nebola si istá, či ho počula správne.

Zdalo sa, že vedia o jej situácii, "Umm. Dobre. Nevedel som, že... tak veľmi uľahčujete svojim zamestnancom." Povedala s nervóznym smiechom.

Táto práca sa ukázala ako odpoveď na jej nevyslovené modlitby. Nemohla uveriť, že je taká

šťastie.

„ Prečo nebudeme? Naši zamestnanci sú pre nás dôležití!“ Ethan jej venoval svoj najlepší úsmev. Bol to pekný muž, ale v ničom sa nepodobal Henrymu.

Prečo sa jej z ničoho nič vynoril v mysli ten Henry?

Potrebovala ho prekonať. A z nejakého zvláštneho dôvodu to považovala za ťažšie v porovnaní s prekonaním Kyla.