Kapitola 9 Stratený v mori

Sierra, ktorá o rýchlych člnoch na začiatku nevie nič, bola v rozpakoch, keď jej čln prestal fungovať. Niekoľkokrát sa pokúšala naštartovať čln, no nešlo to. Keď premýšľala, čo robiť, pomaly sa začal zdvíhať vietor a pomaly sa začal vkrádať strach. Dovtedy si myslela, že si po ňu niekto príde, keď si uvedomili, že je nezvestná. Ale teraz, keď vietor začal zrýchľovať svoju rýchlosť a hladina vody začala byť nestála až do bodu, kedy nedokázala udržať rovnováhu na člne, začala si myslieť, že keď ju tam niekto nájde, môže byť už neskoro. Naklonila sa dopredu a pevne objala čln, aby nespadla do vody.

V tej chvíli sa cítila sama, taká osamelá, ako sa cítila po strate matky.

Vietor začal naberať takú rýchlosť, že ju vydesil k slzám. Akoby toho nebolo dosť, začal sa valiť dážď, ktorý jej sťažil výhľad do diaľky. Hladina vody sa tak hýbe, že začala od strachu plakať. Jej najhorší strach z toho, že zostane sama, sa začal triasť na celom jej tele, keď ju strach začal strašiť viac ako jej situácia. Začala cítiť známy pocit záchvatu paniky.