Kapitola 243
Keď som zišiel na spodok schodov, rozhliadol som sa po tmavých chodbách na obe strany, než som sa rozhodol ísť doľava. Toto miesto bolo naozaj ako bludisko a bolo mi úplne neznáme; mohol som len dúfať, že idem správnym smerom.
Zrazu za rohom zabočil strážca a začal sa blížiť ku mne. Rýchlo som sa so zadržaným dychom vrhol do malého výklenku za rastlinou...
Ale niekto mi zakryl rukou ústa.